mikhael

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

3. Obchody, výpredaje a iné

Life v Ju-Es-Ej - časť tretia.

Nákupná etika je tu značne odlišná ako kdekoľvek inde na svete. Ľudia nakupujú kvantitatívne viac, často aj na dlh (využívajúc kreditnú kartu) a väčšinou také hmotné statky, ktoré ani nepotrebujú. Ale to je všeobecne známy fakt a aj to je jeden z dôvodov, prečo americká ekonomika napreduje. Tam, kde je dopyt, logicky vzniká spotreba a ak sa niečo spotrebuje, treba toho vyrobiť viac a viac. No dosť bolo ekonomických teórií. V tejto časti si povieme niečo o tajoch americkej reklamy. Cielenej, úderne. A aby sa nepovedalo aj sugestívnej.

Na jednoduché pochopenie tunajšej reklamnej mentality nestačí len pozrieť si pár reklám na jutube. Treba to zažiť, nasať atmosféru, pre užívateľov určeného obsahu, vytvoreného za účelom predaja hmotného statku. Spomedzi všetkých adjektív by sa tunajšie reklamy dali asi najlepšie popísať ako trefné a vtipné. Nik vám tu nebude subtextovo vykladať, prečo je ten (či onen) výrobok dobrý. Reklama je agresívna a priama. „Kúp si toto auto!“, alebo „Túto pílu a hamburger naozaj potrebuješ!“ sú plne bežné praktiky amerických predajcov. Taktiež tu nie je zakázané otvorene porovnávať váš výrobok s výrobkami iných značiek. Vznikajú tak trefné reklamy, uťajhujúce si jeden z druhého. Jedna z tých lepších reklám ukazuje apokalypsou zničený svet a skupinku štyroch chlapíkov stojacich pri svojich autách americkej značky. Po zničenej ceste následne prichádza ďalší ich kamarát. Vystúpi z auta a ostatní sa ho pýtajú: “Kde je John?“. „John to neprežil. On má Volkswagen.“ Napodiv to celé celkom dobre funguje, pretože už aj ja mám doma skriňu poloplnú nepotrebných vecí.

Reklamy na jedlo si zaslúžia úplne vlastný odstavec. Sú urobené tak kvalitne (rozumej farebne, chutne, profesionálne), až máte hneď na všetky tie veci nenormálnu chuť. Fast-foodové jedlo mi pritom príliš sympatické nie je, no tu to vedia ohromne dobre zobraziť a predať. Ten jemne sa roztekajúci syr na cerstvo upečenej bylinkovej žemli dotvorený famózne upečenou slaninou, dokonale zharmonizovaný s uhorkou a paradajkou vám jednoducho nedajú spávať.

Za zmienku rovnako stoja všadeprítomné výpredaje. Pod pojmom výpredaj sa tu rozumie naozajstný zľavový festival. Nie ako na Slovensku, kde každú chvíľu nejaký obchod vyhlási krach cien (so zľavami od 10% do 15%) a následne veselo funguje ďalej. Tu obchodníci vedia ako zaujať, dôkazom čoho sú častokrát aj 70% zľavy zo skutočnej (a umelo nenavyšovanej) maloobchodnej ceny. Uvediem aj zopár príkladov. Skutočne značkové veci tu vo výpredajoch dostanete za približne $20. Pritom rovnaké veci stoja v Európe aj v zľave od 50€ vyššie. No a to ešte aj v prípade, ak narazíte na dobrú cenu. Šaty Calvin Klein to stoja bežne $30. Čo si kúpite u nás za 25€? Maximálne dvojo čínskych riflí. A ešte existujú aj obchody, kde sú vlastne neustále zľavy značkových vecí. Napríklad Marshalls, Ross Dress for Less, alebo Sears. Síce je v nich absolútny chaos, veci porozhadzované kde – kade a nájsť tam druhú topánku do páru je nadľudský výkon, no ceny sú tam jednoznačne najlepšie.

Kto si myslí, že by dokázal odolať trhovému vábeniu, je na veľkom omyle. Jedna všeobecná pravda o USA je, že tu v obchodnej sfére aktuálne stále beží nejaký výpredaj. Osobne som napríklad zažil  taký štvrtý júl (a.k.a. aj Deň nezávislosti). Už približne mesiac pred ním boli všade výpredaje, ktoré vrcholili práve v spomínaný deň. Aby sme však v hanbe neostali, výpredaje pokračovali aj dva týždne po ňom. A keďže nejaký celonárodný sviatok sa vždy nájde, idete od jedného výpredaja k druhému. Viete koľko mám napríklad doma amerických vlajok a vankúšov s prezidentom Obamom? Rozhodne viac ako by som chcel.

Existuje však jeden deň, ktorý je v duši každého Američana zapísaný zlatými písmenami. Ide prirodzene o Black Friday (doslovný preklad Čierny Piatok). Celé som si to zažil nasledovne. Posledný štvrtok v mesiaci november sme sa vybrali k našim americkým známym, reku že to ideme osláviť Den Vďakyvzdania (Black Friday je hneď deň po ňom). Pani M. (rozumej manželka) napiekla slovenský tvarohový koláč, pretože sa že vraj nepatrí prísť s prázdnymi rukami. Po krátkom rozhovore sme sa usadili k stolu a spustilo sa obžerstvo najhrubšieho zrna. V hlavných úlohách vystupovali americký moriak s americkým zemiakovým pyré, americkou zeleninou z mikrovlnky, a nakoniec to celé „zabili“ americkým tekvicovým koláčom (ergo náš koláč vôbec nebol potrebný). Taktiež vrelo odporúčam naštudovať si pravidlá amerického futbalu, pretože pri otázkach čo je to touchdown, two minute warning, či koľko catchov má najlepší wide - receiver ligy, budete totálne za debila.  A výhovorka, že vy predsa milujete normálny futbal, vám bude tak na tri veci.

Aby sme mali dokonalý zážitok, zobrali nás teda v Black Friday zažiť atmosféru státia pred obchodom obsahujúcom ďalšie a ďalšie veci, ktoré nik nepotrebuje. Prežratí pod obraz boží sme tam teda od skorého rána stáli s asi miliónom iných ľudí. Najviac ma dožralo, keď mi bolo oznámené, že mnoho ľudí kempujúcich pred obchodmi vôbec tieto zľavy nepotrebuje, pretože daný tovar si môžu dovoliť kúpiť aj za jeho normálnu cenu. Jedným dychom mi vysvetlili, že ide o istý status a možnosť pochváliť sa ostatným, koľko človek stál v rade a za akú malú sumu následne danú vec kúpil. Pre dofarbenie obrazu ešte pripomínam jednu vec. Teploty sa v Chicagu koncom novembra pohybujú okolo nuly, čo dáva celému zážitku o niečo väčšiu váhu. Ostáva len dodať, že sme si tam nekúpili vôbec nič. Tak povedzte, kto by si to šiel vyskúšať?


Life v ju-es-ej | stály odkaz

Komentáre

  1. :-)
    tesim sa na dalsie pokracovanie:-)
    publikované: 22.11.2013 17:10 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  2. :)
    Zopar ich este istotne bude. ;)
    publikované: 22.11.2013 18:24 | autor: Mikhael (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Etika
    nazdar Mikhael, fajn zážitky z jú-es-ej. Vedel by si tiež priblížiť mi ako ľudia tam za veľkou mlákou vnímajú keď sa od nich žiada podielať sa na niečom čo ale nie je veľmi kóšer?
    http://robentin.blog.sk/detail-emocna-porucha.html?a=8387baa7933c9d8fe8abe9fb70d7fcff
    publikované: 22.11.2013 22:31 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  4. dakujem za
    uistenie:-)

    mikh,asi by si mal vediet,ze roba ani za mak nezaujimaju tvoje zazitky z juesej,len ta chce vtiahnut do nekonecnej debaty,ktora neskonci ani ked sa vratis z vasho us tripu...nedaj sa!:-)
    publikované: 23.11.2013 12:41 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Len ťa chce...
    Mikhael, tak vedel by si priblížiť nám ako ľudia tam za veľkou mlákou vnímajú keď sa od nich žiada podielať sa na niečom čo ale nie je veľmi kóšer? Máš s tým dajaký zážitok? Opísal by si nám ho? Ozaj ma to zaujíma. - Bonnie, chceš to poprieť?
    publikované: 23.11.2013 18:45 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  6. rob,
    nechcem,tato otazka vlastne zaujima i mna,ale desim sa toho,aku neverending diskusiu s pripadnou odpovedou,tu mozes zase rozputat...
    publikované: 24.11.2013 12:32 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Neverending...
    Skukla si môj [Emočná porucha] článok? Myslený je ako úvod do našej minuloročnej 640 komentovej diskusie. Domnievam sa že podobne ako Charlesmanson, tiež Ty moju otázku v tom článku položenú chápeš _mylne ako apelel na vaše svedomie. Nezapojíš sa?
    publikované: 24.11.2013 19:01 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  8. tak
    zbezne...len 640?som myslela,ze aspon o 1000viac:-)idem sa tam teda kuknut,nech vidim,ako to chape ch.m.
    publikované: 24.11.2013 21:32 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  9. :)
    @Bonnie - Dakujem za varovanie.
    @Robentin - Nie nikdy som sa tu s takym nestretol. A tymto povazujem tvoju otazku a temu za ukoncenu.
    publikované: 25.11.2013 19:07 | autor: mikhael (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014